Moderné pracovné právo pre požiadavky 21. storočia

24.11.2011 10:58

Tohoročný seminár kresťanských odborov strednej a východnej Európy sa konal v Grazi od 13. do 16. mája 2010. Zúčastnili sa ho reprezentanti z Rumunska, Srbska, Maďarska, Slovenska, Česka a z Rakúska. NKOS na seminári zastupovali: Milan Tóth a Milan Beregszázi z NKOS - Kovo a tlmočníkom bol Ľuboš Martinák zo ZPŠaV.

Hlavnou témou bolo „Moderné pracovné právo pre požiadavky 21. storočia !". O tom referoval vedúci komisie EÚ v Rakúsku Mag. Richard Kühnel.

Poukázal obzvlášť na Strategický dokument 2020, následkomčoho sa vytvára dlhodobé myslenie v sociálnej oblasti a preto sa expertná skupina intenzívne zaoberá rozvojom ľudstva v Európe až do roku 2030. Vzhľadom na to sa budú tohočasu pripravovať nutné sociálne a spoločensko-politické opatrenia.

Európsky sociálny model predpokladá, že sa budú musieť pozorovať obzvášť tri aspekty. Opatrenia treba vidieť v súvislosti s hospodárskymi rámcovými podmienkami, treba zobrať do úvahy sociálne opatrenia a treba zohľadniť ekonomickú výkonnosť.

V novom pracovnom práve bude iste nutná flexibilita, pri čom ale predovšetkým treba prihliadať na bezpečnosť na pracoviskách pre jednotlivých zamestnancov. EÚ by chcela v budúcnosti obzvlášť podporiťvzájomné uznanie pracovnej kvalifikácie, viacjazyčnosťa podporovať účasť zamestnancov na rozhodnutiach, vzťahujúcich sa na podniky (spolurozhodovanie).

EÚ chce ďalej dať do popredia predovšetkým vzdelávanie a rozširovanie kvalifikácie, čo bude viesť k zmenšeniu počtu chudobných. Chudoba sa má v Európe znížiť o 20 %. Do popredia sa kladie 6 nasledovných skupín: obzvlášť ohrození dostanú zvláštne postavenie, osamele vychovávajúcim bude umožnené vzdelávanie v povolaní, starším ženám treba zaistiť pracovné miesto, menšiny musia byť vo všeobecnosti chránené, postihnutí sa musia integrovať v reálnom pracovnom živote a bezdomovcom treba poskytnúťsociálne zaistenie.

Európska komisia vidí, že pracovné trhy sú vystavené technickému pokroku ako aj glogalizáciou zostrenej súťaži, čo musí viesť k odpovedajúcim novým rámcovým podmienkam. Kolektívne zmluvy budú uznávané ako dôležitý nástroj k prispôsobeniu pracovných dohôd.

Pribúdanie atypických pracovných zmlúv, termínovaných zmlúv, pracovných vzťahov na dohodu,čiastočných pracovných pomerov a voľných spolupracovníkov, vytvára nebezpečenstvo sociálneho dumpingu, lebo takto je zaistená menšia sociálna ochrana. Prípadné prechody medzi zavedenými pracovnými vzťahmi nesmú viesť k nijakým nevýhodným následkom pre zamestnancov. Pri atypických vzťahoch sú právne istoty rýchlo odstrániteľné. Pracovné vzťahy na dohodu môžu byť síce uznané ako prechodný model, predsa však majú vytvoriť trvalý pomer pomocou vhodných opatrení.

Pracovný čas je užveľa rokov trvalou témou a Rada Európy nemohla v tomto dosiahnúť zjednotenie. Mobilita zamestnacov bude mať v budúcnosti vyššiu úroveň. Čierna práca, ktorá sa v niektorých krajinách znovu rozmáha, skresľuje súťaživosť a preto treba nájsť vhodné opatrenia ako ju zamedziť. Nakoniec treba poznamenať, že charta základných práv pre všetky krajiny - s výnimkou Anglicka, Česka a Poľska - je záväzná a k tomu je určená samostatná kapitola „Solidarita".EÚ chce tento pojem presadiť do praktického života. Pevne sú stanovené tieto práva: * Vzdelávanie a vypočúvanie zamestnancov, * Kolektívne vyjednávanie, * Sprostredkovanie práce, * Ochrana pri nesprávnej výpovedi a prepustení, * dôstojné pracovné podmienky pre človeka, * zákaz detskej práce, * zosúladenie práce a rodinného života, * sociálna ochrana, * ochrana zdravia.

EÚ presadzuje sociálny dialog tak na podnikovej ako aj národnej a medzinárodnej úrovni a chce tiež ku všetkým rozhodnutiam zaviazaťako odbory, tak aj zamestnávateľské zväzy.

Referent odkázal nakoniec na to, že EÚ neponechá zamestnancov bez pomoci!

Vo dvoch ďalších príspevkoch bola predstavená činnosť podnikovej rady a vypracovanie nových kolektívnych zmlúv v neziskových organizáciach a na cirkevných pracoviskách a z toho ustanovené konkrétne oblasti činnosti. Ukazuje sa, že práve v tejto oblasti musí byť ponechaná nielen rozsiahla spoluúčasť a spoluzodpovednosť, ale tiežpôsobí pozitívne na ľudí týchto organizácií. Z tohto dôvodu zvažujú účastníci zaoberanie sa spoluúčasťou v týchto oblastiach (sociálne zariadenia a cirkevné správy) aj vo svojich krajínách.

V obsiahlych vzájomných správach sa uskutočnili výmeny aktivít a úspechov a prekonzultované dôsledky finančnej krízy na zamestnancov.

 

Účastníci stanovili nakoniec túto REZOLÚCIU:

  • Mzdy a príjmy predovšetkým v nízkopríjmovej oblasti (aj v časoch krízy) nielen ponechať, ale aj zvýšiť o takú čiastku o ktorú stúpli životné náklady, aby ľudia napriek zamestnaniu neskĺzli do chudoby.
  • Kolektívnymi zmluvami zaistiť minimálne príjmy a zachovať ich v jednotlivých odvetviach ako stabilizačný faktor. Preto požadujeme pre všetky ovetvia uzavretie kolektívnych zmlúv.
  • V mnohých oblastiach prišlo k závažným redukciám personálu. To je neprijateľné, lebo podniky majú práve v ťažkých časoch „sociálnu zodpovednosť" k ich zamestnancom
  • Bolo tiež spomenuté, že tlak na zamestnancov sa abnormálne zvýšil. Požadujeme zodpovedný postup pri prenášaní úloh. Je neprijateľné, aby zamestnanec v práci a kvôli práci ochorel.
  • Delegáti zúčastnených krajín sa jasne vyslovili pre dialog a konštruktívne rozhovory so zástupcami zamestnávateľov a vidia oprávnenie v demonštráciach a štrajkoch len vtedy, ak nie je možné presadiť ich oprávnené požiadavky inak.
  • Z konzultácií vyplýva, že práve v súčasnosti je úspešné bezpodmienečné jednotné vystupovanie všetkých zamestnancov a je nutné členstvo v odboroch.
  • Hospodárska kríza sa dotýka ale aj zahraničných pracovných síl, čo vedie k tomu, že títo sa musia vo väčšej miere vracať do svojej vlasti napriek tomu, že sa v ich krajinách dramaticky zvýšila nezamestnanosť. Požadujeme úspešné opatrenia, ktoré by zohľadnili záujmy aj týchto ľudí.

(Spracoval Toni Liedlbauer, GPA, preložil Ľuboš Martinák)