Stanovisko k dokumentu Učiace sa Slovensko - Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania, návrhu cieľov v oblasti vysokého

19.12.2016 10:55

Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, Zväz pracovníkov školstva a vedy NKOS, vítajú vznik nového programového dokumentu, ktorý stanovuje ciele pre oblasť vysokého školstva na najbližších 10 rokov. Konštatujeme, že súčasný stav je neudržateľný a okrem pracovníkov vysokých škôl, predstaviteľov zamestnávateľov, odborových zväzov a odbornej verejnosti to vnímajú aj mladí ľudia na Slovensku, ktorí „hlasujú nohami“ a odchádzajú študovať na zahraničné, najmä české vysoké školy. Neodchádzajú už iba špičkoví, ale aj priemerní absolventi stredných škôl. Slovenskej spoločnosti budú v najbližších rokoch títo ľudia chýbať. Dokument Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, časť venovanú vysokým školám oceňujeme a vnímame ako pracovnú verziu myšlienkového jadra pripravovaného národného programu, v rámci diskusie k nej vyjadrujeme nasledujúce podnety:

  1. Pozitívne hodnotíme strategický cieľ 1, ktorý prehlasuje vysokoškolské vzdelávanie  otvorené voči zahraničiu a praxi. Vysokoškolské prostredie je potrebné viac internacionalizovať, prilákať študentov z iných krajín Európskej únie (EÚ) a z krajín mimo EÚ, ktorí po ukončení štúdia môžu zostať pracovať a tvoriť hodnoty na Slovensku. 
  2. Je na škodu, že v dokumente ako celku chýba prepojenie cieľov s konkrétnymi opatreniami alebo aspoň náčrtmi realizácie cieľov.
  3. Realizácia cieľov, ktoré spomína dokument, bude nesporne spojená s výrazným zvýšením financií v systéme vysokého školstva. Slovensko na oblasť vysokého školstva prispieva menší podiel HDP ako krajiny EÚ a OECD. V súčasnosti tak na slovenských vysokých školách vládne atmosféra nedostatku financií a šetrenia.
  4. Dokument spomína, že na školách budú vo väčšom rozsahu pôsobiť ako plnohodnotní učitelia aj odborníci z praxe a učitelia zo zahraničia. Je určite dôležité viac otvoriť vysoké školy týmto pracovníkom, avšak dokument málo prezentuje, ako budú rozvíjané podmienky súčasných vysokoškolských pracovníkov, ktorí sú v materiáli akoby prehliadaní a ktorí v súčasnosti pracujú často za zložitých podmienok a finančne nedocenení (v porovnaní s inými profesiami vyžadujúcimi vysokoškolské vzdelanie).
  5. Dokument predpokladá zavedenie systému mapovania uplatnenia absolventov, ktorý bude záujemcov o štúdium informovať o uplatnení absolventov na trhu a taktiež bude poskytovať spätnú väzbu pre vysoké školy. S týmto mapovaním súvisia nezodpovedané otázky: Kto bude prieskum realizovať? Ako bude vymedzená hranica medzi uplatnením sa v odbore a uplatnením sa „mimo odboru“? Čo v evidencii so študentmi, ktorí prvý stupeň vzdelávania absolvovali na inej vysokej škole ako druhý?
  6. Dokument avizuje, že po ukončení doktorandského štúdia bude rozvíjať post-doktorandské pobyty. Tento nástroj má v západoeurópskom prostredí tradíciu, avšak obávame sa, že v slovenskej realizácii by znamenal zhoršenie sociálnej situácie dnešných odborných asistentov a tlak na odloženie zakladania rodiny. Odporúčame vytvárať primerané množstvo post-doktoranských miest s ohľadom na možnosť neskoršieho uplatnenia. Ešte máme v pamäti situáciu, keď ministerstvo školstva zvýšilo počet doktorandských miest ako „protikrízové opatrenie“.
  7. Zámerom dokumentu je „zabezpečiť všeobecnú dostupnosť vysokoškolského vzdelávania pre všetkých uchádzačov, ktorí preukážu predpoklady pre jeho úspešné absolvovanie“. Na druhej strane, dokument otvára dvere spoplatneniu štúdia pre študentov prijatých nad limit verejných zdrojov. Tým sa niektoré odbory môžu stať pre študentov s komplikovanou situáciou nedostupné.
  8. Dokument umožňuje denné doktorandské štúdium aj bez povinnosti vysokej školy poskytovať doktorandovi štipendium. Týmto krokom budú niektorí študenti odradení od doktorandského štúdia a môže tak nastať pokles kvality ľudských zdrojov na treťom stupni štúdia.
  9. Radi by sme otvorili diskusiu o možnosti bezplatného štúdia jedného ročníka v nadštandardnej dĺžke štúdia. V súčasnosti žiaci stredných škôl majú informáciu, že po prekročení tzv. štandardnej dĺžky štúdia môže od nich slovenská vysoká škola žiadať školné. Aj preto sa rozhodujú pre české vysoké školy, kde si štúdium môžu rozvoľniť, popri štúdiu pracovať či stážovať.
  10. Taktiež sa prikláňame k adresnejšej sociálnej podpore denného štúdia. Dnes môže študent bývajúci spolu s rodičmi vo vzdialenosti 31 km od vysokej školy, denne dochádzajúci vlakmi zadarmo získať až 275 eur mesačne. Sociálne štipendium je dôležitým nástrojom podpory štúdia, navrhujeme ho udeľovať adresnejšie, v nižšej sume o 25 %, zohľadňovať prospech a viac rozvíjať možnosti študentských pôžičiek. Tým sa zvýši vlastná motivácia počas vysokoškolského štúdia a odpadne skupina študentov, ktorí sa prihlasujú na štúdium s vidinou získania sociálneho štipendia, ktoré je štedrejšie ako dávky sociálnej pomoci.(vypracoval DM)