Vytváranie pracovných miest pre migrantov

22.10.2014 18:28

V dňoch 17.-19. októbra 2014 sa konal v Trente, v Taliansku, seminár EZA (Európske centrum pre otázky zamestnancov) - UNAIE (Národná únia združenia migrantov a emigrantov) a Trentini nel mondo (Občania Trenta vo svete), na tému „Vytváranie pracovných miest pre migrantov“. Seminára  sa za NKOS zúčastnili Ľubica Černá, Milan Martinák a Ľuboš Martinák.

Na seminári sa rokovalo o postavení imigrantov a emigrantov vo svete. Prednášili prevažne zástupcovia rôznych organizácií v Taliansku, medzi nimi i prezident UNAIE Franco Narducci, ale aj reprezentanti z Belgicka, Rumunska, Poľska, Rakúska a Albánska. Taliansko je po Anglicku a Nemecku krajinou s najväčším počtom imigrantov. Cudzinci tvoria 10 % populácie v Taliansku tvoria cudzinci. K zlepšeniu ich pracovných podmienok napomáha najmä ich účasť v odboroch. V taliansku sa možno stretnúť aj s diskrimináciou cudzincov. Z dôvodu prežitia ich pracuje veľa aj na čierno. Taliansko v poslednom období čelí masívnej imigrácii chudobných Rómov. Práve Rómovia tvoria podľa odhadov katolíckej organizácie Sant`Egidio najpočetnejšiu skupinu občanov Rumunska, ktorí sa po vstupe krajiny do EÚ presídlili do Talianska. Tam podľa oficiálnych štatistík žije 342-tisíc Rumunov, čo je vôbec najväčšia zahraničná komunita v krajine. Ich skutočný počet ale napríklad organizácia Caritas odhaduje na 556 tisíc. Rýchlosť a dopad takejto imigrácie sú z psychologického a sociálneho hľadiska značné, keďže Rómovia v rámci Európy predstavujú špecifickú marginalizovanú skupinu, ktorá je na jednej strane známa svojou kriminálnou činnosťou, na druhej strane sú však známe, často neopodstatnené predsudky z radov domáceho obyvateľstva.

Veľká je však aj emigrácia Talianov. Vo svete je ich emigrovaných približne  4,5 milióna, z toho v Európe 2,25 miliónov, v USA 1,74 miliónov a ďalší sú v Oceánii, v Ázii a v Afrike. S týmito emigrantmi sú v stálom spojení talianske organizácie ako napr. aj UNAIE. V prednáškach bola nanesená tiež otázka dôležitosti zvýšenia účinnosti ochrán prostredníctvom konvencií Medzinárodnej organizácie práce. V roku 1998 bola prijatá deklarácia o rešpektovaní všetkých pracujúcich a nie je už rozdiel medzi pravidelnou a nepravidelnou prácou.

 

Do diskusie si pripravila naša delegácia príspevok o situácii na Slovensku v oblasti migrácie

:

Migrácia na Slovensku

V SR je menšia migrácia ako v okolitých krajinách. SR má jeden z najnižších podielov migrantov na počte obyvateľstva medzi členskými krajinami EÚ (1,27 %), číselne 68 732. Okolité krajiny: Rakúsko 10,5 %, Česká republika 4 % a Maďarsko 1,9 %

Najväčšie cudzinecké komunity na Slovensku tvoria občania Českej republiky, Ukrajiny, Rumunska, Poľska, Maďarska, Nemecka, Srbska, Vietnamu, Ruska a Rakúska.

Najpočetnejšie skupiny cudzincov z tretích krajín v SR tvoria Ukrajina,.Vietnam, Ruská federácia, Čína a Kórejská republika

Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou migrácie na Slovensku sú:

Štátne inštitúcie:Ministerstvo vnútra SR (Migračný úrad MV SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Riadiaci výbor pre migráciu a integráciu

Medzinárodné organizácie pracujúce v oblasti migrácie:

IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, UNHCR

Mimovládne a iné organizácie pracujúce v oblasti migrácie:

Človek v ohrození, Liga za ľudské práva, Nadácia Milana Šimečku, Slovenská humanitná rada, Spoločnosť ľudí dobrej vôle

Najčastejšie problémy týkajúce sa zamestnávania cudzincov

Cudzinci na Slovensku čelia viacerým bariéram pri získavaní zamestnania. Prvou sú pomerne prísne pravidlá pre vstup cudzincov na trh práce a to najmä v prípade cudzincov z tretích krajín. Tí na rozdiel od ostatných cudzincov potrebujú získať jednak povolenie na zamestnanie a tiež prechodný pobyt na účel zamestnania. Pre získanie povolenia na zamestnanie sa musia preukázať najmä pracovnou zmluvou, dokladom o vzdelaní a kvalifikácii. Ani po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok však nemusia povolenie získať, pretože naň nie je právny nárok. Proces žiadania o pracovné povolenie a povolenie na pobyt na účel zamestnania je pomerne komplikovaný a administratívne úkony s tým spojené neraz zamestnávateľov odrádzajú od zamestnávania cudzincov. Pre samotných cudzincov je tento proces tiež finančne a časovo náročný, pretože všetky doklady, ktoré predkladajú polícii a úradu práce musia byť preložené do slovenčiny súdnym prekladateľom a náležite overené, nie staršie ako 90 dní.

Samostatnou témou je uznanie dokladov o vzdelaní a dokladov o získanej praxi a dosiahnutej odbornej kvalifikácii, ktoré sa vyžadujú najmä pri niektorých, tzv. regulovaných povolaniach. Pomerne často sa stáva, že cudzincovi sa nepodarí získať uznanie svojich dokladov, alebo takéto doklady nemá (stratil ich, alebo ostali v krajine pôvodu), čo ho následne núti prijať a vykonávať menej kvalifikovanú prácu a tak sa stráca jeho potenciál, ktorý sa mohol v prípade získania osvedčenia ďalej rozvíjať.

Podnikanie:Slovenská legislatíva umožňuje cudzincom na Slovensku podnikať, avšak opäť podobne, ako v prípade zamestnania, podmienky pre začatie podnikania sú iné pre cudzincov z iných členských krajín EÚ/ EHP a iné pre štátnych príslušníkov tretích krajín (krajín mimo EÚ a EHP ). Druhá spomínaná skupina musí splniť zákonom stanovené podmienky, aby mohla získať pobyt na účel podnikania. Znamená to, že žiadateľ musí předložit doklad na základe, ktorého je oprávnený v SR podnikať (ako fyzická osoba napr. živnostenský list) a musí preukázať, že na obdobie, počas ktorého plánuje na Slovensku podnikať, disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou. Podnikajúcim cudzincom ďalej sťažuje situáciu pomerne komplikovaná legislatíva týkajúca sa podnikania na Slovensku a nedostatok informácií o podnikaní v inom ako slovenskom jazyku. Pre podnikateľa z cudziny je inými slovami nesmierne ťažké zorientovať sa vo všetkých právach a povinnostech podnikateľa, pokiaľ neovláda dobre slovenský jazyk, alebo mu niekto v tejto oblasti neposkytne pomoc. Napriek všetkým spomenutým ťažkostiam týkajúcich sa podnikania cudzincov na Slovensku, vnímajú mnohí cudzinci podnikanie ako jednodochšiu formu ekonomickej aktivity než zamestnanie, pretože ich pobyt a existencia nie sú závislé od zamestnávateľa a jeho rozhodnutí.

(Spracoval Milan Martinák)