Najlepšie postupy a prax na Alternatívne spôsoby riešenia sporov

05.06.2018 10:36

Seminár sa uskutočnil v dňoch 24.-25. mája 2018 v Balatonalmádi v Maďarsku. Moderatorom bol : Dr. Imre Szilárd Szabó, odborník na pracovné právo MOSZ – Celoštátny zväz pracovníkov Maďarska.

Otváracia reč: Imre Palkovics prezident, MOSZ, Hungary – V Maďarsku sa s touto  problematikou seminára zaoberajú už od roku 1996. Teraz majú vyvinutý nový projekt, ktorý beží už 1,5 roka a skúsenosti chcú odovzdať po ukončení riešenia projektu.

Dr. Gábor Kártyás Ph.D. – Pázmány Péter Catholic University.  Kolektívne pracovnoprávne spory a mechanizmus ich riešenia.

Položil si otázku ako riešiť spory? Vychádzal z toho, že Maďari sú dosť hašteriví, bojujú, ... ale, že pritom „používajú“ aj lásku.  Načrtol problémy: v odboroch je 27 % ľudí, odborová rada sa snaží 18 % problémov riešiť a pomocou kolektívnej zmluvy sa rieši 20 % sporov. V odboroch je málo členov, je veľa právnych nedostatkov a bude treba vytvoriť nové dobré zákony a vraj všetko bude dobré.

Vyzdvihol veľmi zaujímavý výsledok, že na alternatívne spôsoby riešenia sporov využívajú mediátorov s viac ako 90 % úspešnosťou. Podstatou mediátorstva je poradenstvo, s nasledujúcimi bodmi: sprostredkovanie, zmiernenie, jednanie a dobrovoľné rozhodcovské konanie.

Dr. András Krémer Ph.D. –Metropolitan University of Budapest, Mediácia, sprostredkovanie, riešenie sporov dialógom.

Prednáška bola takmer  paralelná s predchádzajúcou, ale zameraná na dialóg a diskusiu medzi spornými partnermi.

Dr. Dorota Sylwia Majewicz, associate professor, mediator, NSZZ ‘Solidarność’, University of Gdańsk, Poland. Alternatívne riešenie sporov a riešenie pracovných sporov – skúsenosti z Poľska.

Pracuje aj na univerzite aj v odboroch. Od roku 2016  v Poľsku môže byť súdom objednaný a nariadený mediátorový  proces.

  • mediácia je povinná na základe dohody, alebo súd nariadi mediáciu pre obe strany
  • predsedajúci sudca môže nariadiť povinnú účasť na informatívnom mítingu
  • súd je povinný poradiť a prijať opatrenia na dohodu oboch strán a potom ich donútiť zúčastniť sa mediácie
  • obe strany môžu si vybrať mediátora, ale môžu dať aj návrh na vylúčenie mediátora
  • mediátor má právo použiť rôzne metódy mediácie. Mediácia v pracovno-právnych sporoch je užitočná a vyššie spomenuté faktory prispejú k úspešnej mediácii.

Dr. Karin Schönpflug – senior researcher, Security and Stability, Institute for Advanced Studies, Vienna, Austria. Budovanie a rozšírenie kapacity pre sociálny dialóg.

Viac sa sústredila na digitalizáciu, rizík nových foriem zamestnávania sa vôbec sa nedotkla, ani možností využitia digitalizácie pri pracovných sporoch a žiadne špecifikácie pre Rakúsko. Myslím, že digitalizácia sa pri pracovných sporoch môže len veľmi okrajovo sa využiť.

Vo workshope mal zaujímavý príspevok Andreas Gjecaj z ÖGB (Östereichisches Gewerkschaft Bund). Stručne sa jeho myšlienky dajú zhrnúť do nasledujúcich bodov

  • v Rakúsku sú odbory povinné a súčasne sú pracovné komory
  • problém sa rieši cez pracovnú zmluvu a vraj pracovník na súde obyčajne vždy vyhrá
  • ÖGB má 1,2 mil. členov, ktorí sú súčasne aj členmi pracovnej komory
  • Majú určité plány na riešenie problémov (nepovedal aké) a nevyzerá to ani na optimizmus ani na pesimizmus.

Dotkol sa problému vzťahu globalizácie a digitálnej revolúcie, že vyrastá nová generácia mladých a treba sa zamerať na humánne hodnoty, vieru a sociálnu politiku, čo je určitá poistka.

Za Chorvátsko referovala  Dr. Katarina Rumora – legal expert, Independent Trade Unions of Croatia (NHS) a zdôraznila, že neúspešnosť ASRS je až 50 %, kým v ostatných krajinách EÚ je len 20 až 30 %.

ZÁVER

  • bolo by treba postup ASRS kodifikovať pre celé EÚ
  • odbory by mali vypracovať určitý akostný systém ASRS
  • vytvoriť pomocou ASRS rodine a rodinné priaznivé pracovné miesta a toto zakotviť do kolektívnej zmluvy
  • oligarchovia ovplyvňujú zákony, preto odbory musia naďalej bojovať  a víťazstvo je ale ďaleko
  • Solidarnošč vyšla s návrhom ako vytvoriť zdravú spoluprácu a rovnováhu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že okrem ASRS musí byť niečo nové, iná forma komunikácie (zase neuviedli riešenie ani návrh).
  • Čo sa týka ASRS, najlepšie to majú rozpracované v Poľsku.

Cieľ seminára bol:

  • prispieť k fungovaniu kolektívnych pracovných vzťahov
  • podporiť komunikáciu strán pred vznikom sporu, aby poskytli poradenstvo a pomohli pri rozvoji spoločnej pozície
  • zamerať sa na dobrovoľné rozhodcovské konanie a zdôrazniť filozofiu sociálnej zodpovednosti
  • vytvoriť systém kooperatívneho pracovného vzťahu
  • cieľ seminára sa nedal úplne splniť, ale sme aspoň pochopili možnosť využitia ASRS.

 

Účastníci: Daniela Húšťavová a Štefan Húšťava