22 okt Seminár v Lisabone
Seminár LOC/TTC
V dňoch 10.-13. októbra 2019 sa konal v Portugalsku, v Lisabone, seminár Hnutia kresťanských pracovníkov LOC/TTC. Bol zameraný na odhaľovanie problémov zamestnancov v práci a na hľadanie spôsobov riešenia. Prednášatelia a účastníci seminára z rôznych krajín poukazovali na to, že v súčasnosti je neistota pracovných miest v zamestnaní, že práca nie je dobra platená, je neisté sociálna zabezpečenie, sú nedostačujúce dôchodky a sú platové rozdiely medzi mužmi a ženami. Vo svojich príspevkoch účastníci poukázali i na to, že sa často objavia nové firmy, ktoré však čoskoro odídu. Účastníci konštatovali, že zamestnanci musia bojovať sami za svoje práva a požadovať dodržiavanie zákonníka práce. Odbory musia chrániť aj tých najslabších pracovníkov, migrantov a ženy. V rámci okrúhleho stola boli delegáti niektorých krajín požiadaní, aby hovorili o nezamestnanosti, istote v zamestnaní, nerovnosti v podnikoch, sociálnej súdržnosti, sociálnej ochrane a o problémoch zamestnancov v práci.Delegát NKOS, Ľuboš Martinák referoval o situácii na Slovensku nasledovným príspevkom: Situáciu na Slovensku možno zhrnúť do nasledovných bodov:
1.Čo sa týka nezamestnanosti na Slovensku, situácia sa od roku 2013, kedy bola nezamestnanosť v priemere 12 %, postupne zlepšovala stabilným posilňovaním ekonomiky a v súčasnosti je v priemere 5%. Podľa analytikov je to výsledkom cyklického oživenia ekonomiky, výsledkom aktivity Ministerstva práce, aktívnymi opatreniami na trhu práce a projektami na pomoc nielen nezamestnaným ale aj zamestnávateľom. Nezamestnanosť nie je však rovnaká vo všetkých regiónoch Slovenska. V oblastiach, kde nie je dobrá dopravná komunikácia presahuje i 20 % (okres Rimavská Sobota).
2.O istote zamestnanosti sa však nedá tvrdiť. Často sú v likvidácii zahraničné i domáce podniky strednej veľkosti napríklad v oblasti krajčírstva, hydiny a ohrozené sú aj veľké oceliarne, ktorým konkuruje dovoz z Číny. Riaditelia podnikov nie sú spokojní s ekonomickými výhľadmi do budúcnosti, očakávajú v blízkej budúcnosti spomalenie hospodárskeho rastu a pripravujú sa na znižovania nákladov. Na Slovensku je pracovný trh dosť jednostranne zameraný na automobilový priemysel. Na Slovensku sú v súčasnosti 4 automobilky zahraničných investorov a subdodávateľské podniky pre tento priemysel. Od roku 1989 sa na Slovensku postupne stavali automobilky nemeckej firmy Volkswagen, francúzskej Peugeot-Citroen, juhokórejskej Kia a anglickej JaguarLandRover (ktorá spustila výrobu v októbri minulého roku). Ak sa dopyt po autách zníži, dá sa očakávať, že výroba sa obmedzí. Momentálne sme v štádiu, kedy si nedovolíme ani odhadnúť, ako dlho si prácu udržíme. Je pomerne ťažké nájsť pracujúcu osobu, ktorú by zo zamestnania aspoň raz neprepustili. Čoraz častejšie sa ako dôvod prepustenia zo zamestnania hovorí zamestnancom: „rušíme vaše oddelenie“ alebo „rozhodli sme sa zrušiť vašu pozíciu“. Podniky prepúšťajú zamestnancov často z dôvodov zvyšovania zisku. Istotu v zamestnaní pociťuje na Slovensku podľa prieskumu len 53,5% zamestnancov.
3. Čo sa týka nerovnosti v podnikoch, tá sa prejavuje najmä v oblasti mzdy zamestnancov. Veľká časť zamestnancov na Slovensku má nízku mzdu, milión Slovákov zarába len 670 Eur mesačne (Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov), pri čom minimálna mzda je 520 Eur, čo je približne 3 Eurá na hodinu. Súčasná, nízka mzda vedie k odchodu za prácou do zahraničia. Nárast mzdových nerovností sa pripisuje diferencovaným ekonomickým podmienkam, ale aj možnostiam regiónov a ich schopnosti reštrukturalizácie. Z prieskumu vyplynulo, že pre zvýšenie svojich finančných prostriedkov pracujú zamestnanci viac než 40 hodín týždenne, pričom viac než štvrtina pracuje vyše 50 hodín týždenne. Globálne má pritom 26 % respondentov dve, či viac platených zamestnaní. Ženy sa sťažujú na diskrimináciu na pracovisku. Podľa Zákonníka práce, zamestnanci rovnakého pohlavia, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, musia mať dohodnuté mzdové podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. V praxi to však tak nie je. Ženy považujú zamestnávatelia za rizikovú pracovnú silu. Z ich skúsenosti vyplýva, že sa zamestnávatelia, hoci to zákon zakazuje, zaujímajú, koľko má žena detí. V prípade mladých žien, ktoré majú šancu na kariérny postup, sa zase pýtajú, kedy si vyriešia tehotenstvo a podľa toho sa rozhodujú, ako s nimi na vyššej pozícii počítať. Na Slovensku sa veľmi zanedbalo zosúlaďovanie práce s rodinou, chýbajú služby, ktoré by ženám s deťmi pomáhali. Na trhu práce existuje aj skrytá veková diskriminácia, u žien je “zlomovou” vekovou kategóriou vek 40 rokov, u mužov 50 rokov
4. Sociálna súdržnosť si vyžaduje spoluprácu odborových organizácií, odborových rád zamestnancov i občianskych a stavovských organizácií. Naša odborová organizácia dobre spolupracuje s nástupníckou organizáciou socialistických odborov, s ktorou sa zúčastňuje pravidelne na rokovaniach s Ministerstvom práce. Dobrú spoluprácu máme tiež so stavovskými organizáciami, napr. so Zväzom učiteľov, táto spolupráca je však iba príležitostná.
5. Sociálnu ochranu na Slovensku tvorí systém sociálneho zabezpečenia, ktorý pozostáva zo sociálneho poistenia, z dôchodkového sporenia, zo štátnej sociálnej podpory (ide o štátne sociálne dávky) a zo sociálnej pomoci (ide najmä o dávky v hmotnej núdzi).
6. Čo sa týka problémov zamestnancov, patrí k nim nočná práca, práca nadčas a stres. Stres nastáva keď vzniká nerovnováha medzi požiadavkami, ktoré sa na človeka kladú a prostriedkami, ktoré má na zvládnutie týchto požiadaviek. Z toho vzniká podráždenosť, depresie, úzkostné stavy a problémy so spánkom. Špecifickým druhom stresu je pracovný stres, ktorý vzniká pri nadmernej pracovnej záťaži. Stresujúca situácia môže nastať aj vtedy, ak človek nevie presne, akú rolu má zastávať – čo sa od neho očakáva. Napr. ak od zamestnanca vyžadujú dvaja vedúci isté správanie, ktoré si navzájom odporuje. Prácu v noci nedokáže zvládnuť bez ujmy na zdraví každý, človek nie je stvorený pre prácu v noci. V súčasnosti je u nás veľmi žiadaný flexibilný pracovný čas, čo je častou požiadavkou najmä mladšej generácie, vytvárajú sa aj skrátené úväzky a tiež práca z domu. Vzrastajúca automatizácia a digitalizácia si vyžaduje tiež zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov.
Všetky uvedené problémy majú v kompetencii riešiť odbory a zamestnanecké rady ( v našej krajine sú však zamestnanecké rady málo obvyklé) a to rokovaním so zamestnávateľmi alebo s Ministerstvom práce, pri čom v krajných prípadoch môžu použiť i nátlakové akcie ako je napr. štrajk. Informuje Ľuboš Martinák