Vplyv zmeny klímy na zamestnanosť: riadenie prechodov prostredníctvom sociálneho dialógu

Rozsah problému zmeny klímy spolu s prepojenými transformáciami vo výrobe systémy, vyžadujú hľadanie riešení, ktoré pomôžu zvládnuť tieto výzvy a usmernia potrebné – prechody výroby pri súčasnom zabezpečení sociálnej súdržnosti, účasť na rozhodnutiach Medzinárodného spoločenstva pre rozvoj; – protagonisti týchto zmien – pracovníci a zamestnávatelia a inštitúcie – a využívajúci výhody potenciálne prínosy z hľadiska vytvárania pracovných miest. S cieľom vyriešiť túto záležitosť Medzinárodná organizácia práce (ILO) spustila ekologické pracovné miesta

Program s cieľom analyzovať vzťahy medzi environmentálnymi výzvamia svetom prácevýznamne sa zaoberali generálny riaditeľ ILO  a opakovane zdôrazňoval význam tejto oblasti práce, ako aj význam účinného dialógu. Zahŕňa príspevok  rôznych sociálnych aktérov a zaoberá sa hospodárskymi a sociálnymi prechodmi, ktoré ovplyvňujú svet práce a uľahčenie týchto prechodov spravodlivým spôsobom pre všetkých v súlade s dôstojným pracovným  programom. Tento spravodlivý prechod sa uplatňuje rovnako na adaptačné procesy, účinky klímy zmeny a ďalšie environmentálne výzvy, ako aj zmeny potrebné na zníženie skleníkových plynov emisie a iné zdroje kontaminácie životného prostredia, pričom sa zabezpečí, že k prechodu dôjde v takomto prípade spôsobom minimalizovať znečistenie životného prostredia, zmierniť problémy s nezamestnanosťou a zaručiť dôstojnú prácu pre všetkých. Pomáha tieto problémy riešiť  Globálny pakt pre zamestnanosť (GPE), uznáva sociálny dialóg, podporu vyjadrovania a účasti, ako aj podporu ekologických pracovných miest, ktoré sú rozhodujúce pre zotavenie a rozvoj. GPE bol prijatý „s cieľom orientácia národných a medzinárodných politík zameraných na stimulovanie hospodárskeho oživenia zamestnania a na ochranu pracovníkov a ich rodín v krízovom scenári, ktorý vyprovokoval kolaps mnohých podnikov a spôsobil nárast nezamestnanosti, chudoby a nerovnosti.  ILO v spolupráci s Nadáciou SustainlabourFoundation, medzinárodnou nadáciou pre trvalo udržateľný rozvoj rieši tento problém prípadovou štúdiou o sociálnom dialógu. Je mechanizmus účasti a monitorovania dodržiavania predpisov  skjótskym protokolom as ním spojenými normami s cieľom analyzovať vplyv týchto noriem na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť.

Súčasnou výzvou je navrhnúť koherentnú politiku, ktorá reaguje súbežne s hospodárskou krízou, environmentálnou krízou a sociálnou krízou (vyznačujúce sa zvýšenou nezamestnanosťou), ktorou sa zabezpečí úspešnosť prijatých opatrení pri usmerňovaní krajiny smerom k hospodárskemu modelu, ktorý je udržateľnejší vo všetkých smeroch  ekonomicky, sociálne a environmentálne  a to sa zameriava najmä na vytváranie zelených pracovných miest.  Tripartitné sociálne dialógy sú výsledkom kompromisu dosiahnutého medzi príslušnými vládami , odborovými organizáciami zamestnávateľmi, aby vytvorili mechanizmy na riešenie tejto otázky, najmä dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z kjótskeho protokolu a jeho vplyv na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Návrhy dohodnuté týmto spôsobom sú povýšené na jednotlivé národné ministerstvá a príslušné inštitúcie. Sociálny dialógu analyzovaný predstavuje zvláštnosť tripartitnej povahy (s vládou, odborovými zväzmi a zamestnávateľom) , ktorý dáva nový pohľad na diskusiu o vplyve na konkurencieschopnosť  a zamestnanosť počas transformácie výroby smerom k hospodárstvu, ktoré je trvalo udržateľnejšie spoločensky, environmentálne a ekonomicky. Sociálny dialóg je  mimoriadne užitočný nástroj na výmenu informácií a sledovanie vývoja každého zo sektorov. Okrem svojho príspevku k budovaniu vedomostí a vzájomnej dôvery medzi stranami tiež predstavujú prvok motivácie v boji proti zmene klímy pre niektoré z nich, najmä pre odborové organizácie. V súvislosti s vplyvom sociálneho dialógu  na rozhodnutia a stratégie vlády, respondenti zdôrazňujú svoju funkciu pozorovateľa, posudzovania a výmeny informácií  po internete,  normy  týkajúce sa zmeny klímy a politických rozhodnutí, plánov a stratégií týkajúcich sa zmeny klímy.  Väčšina zúčastnených súhlasila s tým, že sociálny dialóg má vplyv na politické rozhodnutia. Sociálny dialóg má veľmi dôležitú úlohu, najmä ak čelí protirečeniam niektorých členských štátov Európskej únie.

Tri zúčastnené strany sa domnievajú, že tento proces výrazne prispel:

  •  Odborové organizácie zdôrazňujú ich demokratizačný a participatívny charakter
  • Organizácie zamestnávateľov zdôrazňujú možnosť vyjadriť svoje požiadavky a vysvetliť ich obavy
  • Vláda zdôrazňuje efektívnosť priestoru pri podpore toku informácií a identifikáciu príznakov včasného varovania o možných konfliktoch alebo nežiaducich účinkoch.

Medzi opatreniami, ktoré vláda zaviedla a ktoré sa týkajú

  • údaje o sledovaní vývoja stavu životného prostredia a zamestnanosti v rôznych odvetviach
  • rovnako ako začlenenie vytvorených pracovných skupín na analýzu korelácie medzi zamestnanosťou a vývojom klímy
  • zelené pracovné miesta a postupné zahrnutie nepriameho zamestnania do štatistiky.
  • Všeobecne dialóg je dôležitý :
  • na koordináciu medzi zúčastnenými ministerstvami (práca, životné prostredie, priemysel atď.), napr. výmena informácií je nevyhnutná.
  • Porozumenie a angažovanosť odborových agentov ku  Kjótskym cieľom a otvorené spôsoby dialógu medzi stranami.

 Odborová sféra zdôraznila štyri kľúčové aspekty ako hlavnú hodnotu sociálneho dialógu

  • Očakávanie možných situácií vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických a environmentálnych konfliktov  z dôsledkov vykonávania záväzkov vyplývajúcich z kjótskeho protokolu a následne aj iných dohôd
  • Hľadanie riešení a prijatie opatrení na riešenie nepriaznivých účinkov medzi všetkými zainteresovanými  stranami  na základe dialógu a konsenzu.
  • Transparentnosť v rozhodovacom procese a pri riadení opatrení prijatých na tento účel predchádzať negatívnym účinkom na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a životné prostredie a minimalizovať ich.
  •  Identifikácia možností transformácie výrobného systému na základe kritérií  ako väčšia ekologická účinnosť, pridaná hodnota a vyššia kvalita pracovných miest.

Závery

Tripartitný sociálny dialóg je  platný nástroj pri analýze účinkov na konkurencieschopnosť,zamestnanosti a sociálnej súdržnosti v politikách týkajúcich sa zmeny klímy. Vypracoval Štefan Húšťava.