06 máj Jarná hospodárska prognóza, ktorú 6.5.2020 zverejnila Európska komisia.
Pandémia koronavírusu predstavuje významný šok pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi sociálno-ekonomickými dôsledkami. V jarnej hospodárskej prognóze 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o rekordných 7,75 % a v roku 2021 vzrastie o 6,25 %. Očakáva sa, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2020 pokles o 7,5 % a v roku 2021 rast vo výške približne 6 %. Prognózy rastu EÚ a eurozóny boli v porovnaní s hospodárskou prognózou z jesene 2019 upravené približne o 9 pb smerom nadol. Šok pre hospodárstvo EÚ je symetrický v tom zmysle, že pandémia zasiahla všetky členské štáty, no pokles produkcie v roku 2020 (od –4,25 % v Poľsku po –9,75% v Grécku) a intenzita oživenia v roku 2021 sa budú značne líšiť.
Hoci systémy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a podpora podnikov by mali pomôcť obmedziť straty pracovných miest, pandémia spôsobená koronavírusom bude mať na trh práce výrazný vplyv. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 9,5 % v roku 2020 a následne klesne na 8,5 % v roku 2021. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a následne v roku 2021 klesnúť na približne 8 %.
Očakáva sa, že spotrebiteľské ceny sa tento rok výrazne znížia v dôsledku poklesu dopytu a výrazného prepadu cien ropy, ktoré by spoločne mali viac než vyvážiť izolované zvýšenia cien spôsobené prerušením dodávok v dôsledku pandémie. Inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v súčasnosti odhaduje na 0,2 % v roku 2020 a na 1,1 % v roku 2021. V EÚ má inflácia dosiahnuť 0,6 % v roku 2020 a 1,3 % v roku 2021.
V snahe minimalizovať hospodárske škody spôsobené pandémiou zareagovali členské štáty prijatím ráznych fiškálnych opatrení. Očakáva sa, že celkový deficit verejných financií eurozóny a EÚ prudko vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,5 % v roku 2020, predtým než v roku 2021 klesne na približne 3,5 %. Takisto sa zvýši pomer dlhu k HDP, ktorý od roku 2014 kontinuálne klesal. Predpokladá sa, že v eurozóne vzrastie z 86 % v roku 2019 na 103 % v roku 2020 a následne sa v roku 2021 zníži na 99 %. V EÚ by sa mal v tomto roku zvýšiť na približne 95 % zo 79,4 % v roku 2019 a následne v roku 2021 klesnúť na 92 %.
Aj Slovensko bolo pandémiou prudko zasiahnuté, namiesto pôvodne ešte vo februári predpokladaného hospodárskeho rastu na úrovni 2,2% by slovenské hospodárstvo malo klesnúť o 6,7% v 2020, po čom by malo prísť oživenie v roku 2021 na úrovni 6,6%. Kríza a reštrikčné opatrenia budú mať dopad aj na zvýšenie miery nezamestnanosti, tá by mala dosiahnuť 8,8% v 2020 (zvýšenie o 3 pb v porovnaní s 2019) a klesnúť na 7,1% v 2021. Verejné financie budú aj v prípade Slovensku výrazne zasiahnuté, deficit odhaduje Európska komisia na rekordnej úrovni 8,5% v 2020. Je to dôsledok tak výpadkov na príjmovej strane rozpočtu ako aj väčších výdavkov potrebných na stimuláciu hospodárstva a zmierňovanie dopadov krízy. Dlh sa dostane tesne pod 60% hranicu.
Jarná prognóza je spojená s neobvykle vysokou mierou neistoty. Vychádza zo súboru predpokladov týkajúcich sa vývoja pandémie spôsobenej koronavírusom a súvisiacich opatrení na zamedzenie jej šírenia. V základnom scenári prognózy sa počíta s tým, že v máji sa začne s postupným odstraňovaním obmedzení voľného pohybu. Riziká súvisiace s touto prognózou sú tiež mimoriadne veľké a prevažne nepriaznivé. Informuje Ľubica Černá. Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku