Kde si môže zamestnanec odložiť svoje osobné veci na pracovisku ?

Mnohí zamestnanci túto otázku vôbec neriešia, pretože je pre nich samozrejmé, že po príchode do zamestnania majú vyhradené miesto pre odloženie svojich vecí. Zamestnávateľ sa v tomto prípade snaží utvárať a udržiavať primerané pracovné  a životné podmienky.

Čo ak však zamestnanec nemá priestor na uloženie svojich vecí a môže si akurát odložiť kabát na vešiak? Má zamestnanec nárok na to , aby si mohol odložiť svoje veci na pracovisku, kým bude vykonávať pracovnú činnosť pre zamestnávateľa?

Základná norma, ktorá hovorí o pracovných a životných podmienkach zamestnancov, e Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v zmysle neskorších predpisov – ďalej len ZP, . V siedmej časti – Sociálna politika zamestnávateľa – v § 151 „ Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov“ v odseku 3  sa uvádzajú povinnosti zamestnávateľa  pri úschove osobných vecí zamestnanca.

Zamestnávateľ je v zmysle uvedeného § 151, ods. 3, povinný zabezpečiť  bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do práce ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť. Neplatí to pre motorové vozidlá, ale je tu možnosť po dohode zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov vymedziť podmienky, za ktorých bude zodpovedať aj za úschovu motorových vozidiel.

Túto povinnosť úschovy vecí na pracovisku má zamestnávateľ aj voči tretím osobám, ktorí nie sú jeho zamestnanci, ale sú činné na pracovisku – napr. osoby, ktoré prišli vykonať opravu nejakej veci alebo zariadenia, subdodávatelia, osoby, ktoré prišli vykonať školenie a pod.

Čo sú to zvršky a osobné veci zamestnanca?

Medzi zvršky patrí kabát, odev, topánky vrátane príslušenstva. Zamestnanec musí mať možnosť odložiť si odev a ostatné spomenuté súčasti na chránených miestach alebo na vešiaku. Musí sa ale jednať o také vršky, ktoré zamestnanec obvykle nosí do zamestnania.

Čo je to obvyklý dopravný prostriedok?

 Za obvyklý dopravný prostriedok ( okrem motorového vozidla ) sa považuje bicykel, kolobežka, korčule, prípadne iné nemotorové vozidlo.

Čo je to bezpečná úschova?

Za bezpečnú úschovu sa považuje úschova proti krádeži, zničeniu a poškodeniu. To znamená možnosť použiť uzamykateľné skrinky a uzamykateľné kancelárie v čase keď zamestnanec vykonáva prácu, stravuje sa alebo odpočíva. Zároveň musí byť aj obmedzenie vstupu tretích osôb do objektu zamestnávateľa.

Bezpečná úschova súvisí so zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu na odložených veciach podľa § 193 ZP. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil v súvislosti s plnením pracovných úloh na mieste na tom určenom alebo ak takéto miesto nie je určené, tak potom na mieste, kde sa obvykle ukladajú.

Zamestnávateľ zodpovedá aj za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, ale len vtedy ak ich prevzal do úschovy. Ak ich do úschovy neprevzal, tak zodpovedá najviac do sumy 165,97 eura. Tu treba podotknúť, že zamestnávateľ nemá povinnosť prevziať do úschovy vec, ktorá sa obvykle do práce nenosí.

Čo sú osobné predmety, ktoré sa obvykle nosia do zamestnania?

Sú to predmety osobnej potreby – taška, ruksak, osobné doklady, peňaženka, snubný prsteň ( tu môžu najmä ženy podotknúť, že nosia bežne aj viac prsteňov), hodinky, určená suma peňazí primeraná  dennej spotrebe – (osobne si myslím, že by to mala byť suma nepresahujúca 100.-€), a mobilný telefón.

Čo sa bežne nenosí do práce?

Sú to najmä klenoty a šperky – jedná sa však o individuálne posúdenie, napr. v prípade snubného prsteňa, náušníc a retiazok  – a vyššia suma peňazí.

Toto všetko by malo byť zhrnuté a prispôsobené na konkrétne miesto a pracovisko v príslušnom pracovnom poriadku v časti starostlivosť o zamestnancov.

Vzorový pracovný poriadok pre pedagogický zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení v deviatej časti – Sociálna politika školy, v odseku 10 uvádza povinnosť zamestnávateľa zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov… Celé znenie je totožné  so znením odseku 3 § 151 ZP.

Spracoval: Mgr. Ing. Ivan Černý, odborový inšpektor BOZP NKOS

Zdroje:

ŠVEC, M. – TOMAN,J. a kolektív Zákonník práce. Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár. Zväzok I, II., Bratislava Wolters Kluwer s. r. o., 2019. Zväzok I, str. 105-108, Zväzok II, str. 1338-1341

Vzorový pracovný poriadok pre pedagogický zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, číslo: 2020/8006:1-B2001, Bratislava, 2020