28 jún Bezpečne v horúcich dňoch
Podľa § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Zamestnávateľ je okrem iného povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách.
Bližšiu špecifikáciu týchto povinností ustanovilo Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyhláške č. 99/2016 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Táto určuje:
- triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,
- optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,
- únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,
- ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,
- prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
- pitný režim zamestnanca,
- hodnotenie zdravotného rizika,
- prevádzkový poriadok.
Podľa vyhlášky je mimoriadne teplý deň definovaný ako deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahne hodnotu vyššiu ako 30 °C. Predmetná vyhláška zároveň ustanovuje opatrenia, ktoré by mal zamestnávateľ prijať na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov. Sú to napr.: zmena trvania času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, poskytovanie prestávok v práci, predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie, pobyt v klimatizovaných priestoroch, striedanie zamestnancov, klimatizácia alebo nútené vetranie, tienenie okien a svetlíkov, sprchovanie a ochladzovanie, vhodný pracovný odev. Zamestnávateľ nemusí aplikovať všetky opatrenia, ale si môže vybrať jedno alebo viaceré opatrenia, ktorými zabezpečí zníženie nepriaznivej záťaže teplom svojich zamestnancov. Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu. Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.
Predmetná vyhláška určuje aj triedy práce (1a, 1b, 1c, 2a, 2b, 3, 4). Čím je práca fyzicky náročnejšia, tým nižšia teplota by na pracovisku mala byť. Pri sedavom zamestnaní môže byť v lete na pracovisku vyššia teplota ako pri fyzicky náročnejšej práci.
V súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pred horúčavami je zamestnávateľ povinný:
- posudzovať záťaž teplom pri práci,
- pri dlhodobom výkone práce dodržať prípustné hodnoty faktorov tzv. tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
- zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 oC, t. j. zabezpečiť na pracovisku optimálne mikroklimatické podmienky,
- poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné prostriedky, ochranný odev a zabezpečiť pitný režim.
Ak vysoké horúčavy vyvolávajú riziko ohrozenia zdravia zamestnanca, je potrebné, aby zamestnávateľ pristúpil k ďalším možným opatreniam, ktorými sú:
- mimoriadne prestávky v práci, počas ktorých sa zamestnanci môžu ochladiť (napr. občasný pohyb v chladnejšej miestnosti, osprchovanie),
- úprava pracovného času (napr. nariadením posunu začiatku pracovnej zmeny na skoršiu rannú hodinu) alebo jeho rozdelenie (napr.štyri hodiny doobeda a štyri poobede, nie počas obedňajších hodín) či skrátenie (napr. z pôvodných ôsmich pracovných hodín na šesť),
- zmena miesta výkonu práce, ak to dovoľuje charakter vykonávanej práce (napr. nariadením presunu z vonkajších priestorov do chladnejšieho interiéru).
Ak zamestnávateľ upraví trvanie času práce zamestnanca z dôvodu ochrany zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a zamestnanec z daného dôvodu v daný deň nebude vykonávať prácu viac ako 4 hodiny, zamestnanec nemá nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ však môže v zmysle § 152 ods. 9 ZP po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, a teda po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže upraviť aj poskytovanie stravovania napr. v prípade úpravy pracovného času zamestnanca z dôvodu ochrany zdravia zamestnanca pred záťažou teplom. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže postupovať samostatne a upraviť si túto otázku napr. vo vnútornom predpise.
Zdroj: mzdové centrum.sk https://www.podnikajte.sk/zakonhttps://www.podnikajte.sk/zakonne-povinnosti-podnikatela/horucavy-na-pracovisku-povinnosti-zamestnavatelane-povinnosti-podnikatela/horucavy-na-pracovisku-povinnosti-zamestnavatela