18 okt Rozhľady sa postavili za obhajobu Ružomberka
Aj tohtoročné (2022, roč. XX) dvojčíslo Rozhľadov po kultúre a umení, vychádzajúce ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov, Krajskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov a Zväzu kultúry NKOS, opäť prináša celú škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska i zahraničia. Cti ilustrovať číslo sa dostalo akademickej sochárke Emese Gábor z Maďarskej republiky. Ide o umeleckú portrétistku, priekopníčku v tomto druhu výtvarného umenia, ktorá vytvorila koncept duše skulptúry, sôch a od toho času sa drží predmetnej cesty. V čísle je predstavená príspevkom z pera Mariána Mydlu .
Z autorov – spisovateľov sa v Rozhľadoch predstavujú napr.: Milan Lechan, Jozef Mikloško, Stanislav Brtoš, Ľubica Černá, Ivan Ondrášik, Radislav Kendera (R.A.Ružomberský), Štefan Pecho, Dušan Jarina, Marián Mydlo, Jaroslav Rezník, Pavol Rusko, Elena Šimkaninová, Ivan Baláž Kráľ, Sergej Makara, Alžbeta Vojtková, Michael a Elizabeth Mongey, Lucia Kollárová, Patrik Baňas, Lucia Hudecová, Eva Almanová, Lenka Dzurjová, Terezka Padychová, Martin Motka ml., Jozef Kučera či Róbert Hromádka.
Rozhľady prichádzajú s viacerými závažnými pôvodnými štúdiami a článkami, ktorými sa postavili za obhajobu Ružomberka a zastavenie jeho ubližovaniu z vonka (odobratie Okresného súdu v Ružomberku…. ) i z vnútra. Príspevok šéfredaktora Radislava Kenderu, predstavuje históriu Ružomberka s unikátnymi fotografiami – Prechádzka dejinami Ružomberka a prichádza tiež zo závažným článkom, poukazujúcim, ako sme sa zásahmi svojimi, ale hlavne zásahmi štátnej moci, stali štvrtotriednym okresom, pod názvom Tak už dosť . Ďalším výborným pôvodným nosným článkom je príspevok Jozefa Mikloška – Slovensku aj Ružomberku chýba Andrej Hlinka…. Autor sa zaoberá významom nášho mesta, hľadá príčiny súčasného stavu a poukazuje, ako ho musel obhajovať za federálnej i slovenskej vlády. Odchodom súdu z Ružomberka a likvidáciou textilného priemyslu v meste pod Čebraťom sa zaoberá Marián Mydlo v príspevkoch Na súd, priemerne jeden krát za život a 2015 – Svedectvo z ruín ružomberskej textilky. Ďalším z obhajobných článkov je Nech oslovia svojím duchom od Jaroslava Rezníka, ktorí sa zaoberá myšlienkou, že jeho rodisko prežíva v poslednom čase dve kalvárie. Celkom konkrétnu „kalváriu“ s Kalváriou i duchovno – politickú kalváriu so svojim nastávajúcim osudom. Jedinečný, pútavý a mnohé odhaľujúci je aj materiál Štefana Pecha – Ružomberčan, to je autochtónny obyvateľ Liptovskej kotliny medzi Mníchom a Predným Chočom. Zaujímavý je príspevok Dušana Jarinu Veľká noc uprostred moslimov. Nemenej pútavý je aj materiál Ivana Ondrášika Kozmický Kristus ako bod omega v diele Pierra Teilharda de Cardin. Potrebnou problematikou z oblasti pôsobenia Nezávislých kresťanských odborov Slovenska sa zoberá Ľubica Černá v príspevku Digitalizácia naša každodenná a poukazuje na ich činnosť v rámci medzinárodnej spolupráce cez projekty v oblasti nového pohľadu na digitálnu transformáciu a navrhuje inovatívne nástroje a metodiky. Vychádza pritom z projektu Európskej únie – Obnovený sociálny dialóg pre nový svet práce. Zmeny pracovných miest a digitalizácia v dvoch priemyselných odvetviach v krajinách strednej a východnej Európy.
Za ním sú uverejnené básne Eleny Šimkaninovej, autora obálky Rozhľadov Pavla Ruska, Ivana Baláža Kráľa, Sergeja Makaru, Jaroslava Rezníka a krátke epigramy a veršíky stáleho autora Rozhľadov Milana Lechana.
Samostatnú kapitolu tvoria svedectvá o živote člena LKRS a činovníka v Mariánskom hnutí na Slovensku Svorada Kizeka pod názvom Ing. Svorad /Radko/ Kizek.
Z pera R. A. Ružomberského sa tu nachádza nekrológ za jedným zo spoluzakladateľov Rozhľadov po kultúre a umení Ľ. Javorkom pod názvom Za doc. MUDr. Ľubom Javorkom, PhD.
V rubrike Pozdravili nás sa objavujú opäť významné osobnosti, spriaznené s našimi Rozhľadmi – zlatý paralympijonik, lyžiar – navádzač Martin Motyka ml., ekonóm a publicista Ing. Jozef Kučera /ČR/ a významný lekár a výskumno – vývojový odborník v oblasti medicíny MUDr. Róbert Hromádka /ČR/.
Momentálne jediné celoslovenské periodikum vychádzajúce v Ružomberku znova nezaostalo za svojou dobrou povesťou, ktorú si buduje od r. 1945. Veď vyššie uvedené mená, zástancovia nášho mesta, členovia redakčnej rady, ako aj mená tvorcov počas trvania periodika boli a sú zárukou ich kvality.
R. A. Ružomberský