18 jún Klimatická zmena a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
V dňoch 13. do 14. júna 2025 sa na Katolíckej univerzite v Ružomberku uskutočnil seminár s názvom „Klimatická zmena a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“. Podujatie sa zameralo na dôležité prepojenia medzi meniacou sa klímou a bezpečnosťou a ochranou zdravia na pracovisku. Účastníci sa mohli tešiť na bohatý program vrátane študijnej návštevy spoločnosti MONDI SCP Ružomberok, diskusií s odborníkmi zameraných na psychologické dopady zmeny klímy, aktívne starnutie a úlohu umelej inteligencie v BOZP. Naučili sa uvoľňovacie a relaxačné cvičenia, ktoré možno vykonávať aj na pracovisku. Mohli sa dať odmerať krvný tlak, glukózu a cholesterol.
Piatok 13.6.2025
Študijná návšteva spoločnosti MONDI SCP a.s. bola cennou príležitosťou preskúmať ich jedinečné a pokrokové riešenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v náročnom priemyselnom prostredí. Mali sme možnosť priamo vidieť zavedené bezpečnostné opatrenia a oboznámiť sa s ich metódami prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Okrem toho sme mohli s odborníkmi prediskutovať aktuálne výzvy a inovatívne prístupy v modernej priemyselnej BOZP. Táto exkurzia nám poskytla praktické ukážky osvedčených postupov a poslúžila ako inšpirácia pre zlepšenie pracovných podmienok.
Mgr. Katarína Markovičová, PhD., vystúpila s prezentáciou na tému „Psychologické účinky zmeny klímy na bezpečnosť a zdravie na pracovisku“. Zdôraznila, prečo klimatická zmena nie je len environmentálnym, ale aj psychologickým a pracovným problémom. V prezentácii sa venovala psychologickým dopadom klimatickej zmeny na zamestnancov a pracovné prostredie, pričom predstavila aj relevantné prípadové štúdie a výskumy. Súčasťou prednášky boli aj kľúčové poznatky z výskumov, identifikácia ohrozených skupín pracovníkov a diskusia o opatreniach a adaptačných stratégiách na podporu duševného zdravia.
Sigrid Schraml, generálna tajomníčka EZA informovala účastníkov o dôležitosti opatrení v čase klimatických zmien a informovala o novom vzdelávacom programe EZA na obdobie 2025/2026.
V ďalšej časti vystúpila Monika Martišková a Pavol Borš z Central European Labour Studies Institute (CELSI). Prezentácia sa zaoberala vplyvom klimatickej zmeny a klimatických politík na trh práce, pričom definovali riziká zmeny klímy pre pracovníkov. Zmienili sa o politickom rámci, konkrétne o cieli Green Deal znížiť emisie CO2 prostredníctvom technologických zmien, ako je dekarbonizácia priemyslu, smernica o odpadoch, energetické politiky zamerané na obnoviteľné zdroje a akčný plán obehového hospodárstva. Tieto zmeny vedú k útlmu niektorých sektorov (napr. ťažba uhlia), transformácii iných (napr. výroba ocele a cementu, odpadové hospodárstvo) a vzniku nových sektorov (napr. inštalácia solárnej a veternej energie, recyklačný priemysel). Prezentácia tiež zahrnula očakávané dopady obehového hospodárstva na pracovné miesta v sektoroch EÚ28 do roku 2030. Zamerali sa aj na konkrétne nebezpečenstvá v nových zelených odvetviach, pričom zdôraznili nedostatok výskumu v oblasti zdravia a bezpečnosti pri nakladaní s odpadmi. Upozornili na chýbajúce prepojenie v tvorbe politík medzi environmentálnymi cieľmi a ich vplyvom na pracovníkov.
Význam rodového hľadiska v kontexte zmeny klímy a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci objasnila Rossella Benedetti, predsedníčka stáleho výboru ETUCE pre rovnosť a podpredsedníčka výboru ETUC pre ženy.
Lidmila Němcová členka Hnutia Křesťan a práce zdôraznila interdisciplinárny pohľad na klimatické zmeny v kontexte súčasného prechodného obdobia k budúcemu svetovému poriadku. Venovala sa starnutiu obyvateľstva v Českej republike, poukazujúc na nižšiu pôrodnosť, predlžujúci sa vek dožitia a z toho vyplývajúce väčšie nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť o seniorov. Medzi dôvody nižšej pôrodnosti zaradila situáciu na trhu s bytmi, nedostatok predškolských a školských zariadení, rast cien a infláciu, nestabilnú medzinárodnú situáciu, problémy so zosúladením rodinného a pracovného života, individualizmus, hedonizmus a nedostatočnú národnú populačnú politiku. Zdôraznila tiež nutnosť penzijných reforiem pre udržateľnosť systému do budúcnosti. V súvislosti s klimatickými zmenami a seniormi sa prezentácia dotkla globálneho otepľovania, udržateľného rozvoja (Green Deal) a medzinárodných dohôd. Diskutovalo sa o zodpovednosti podnikateľskej sféry, ESG (environmental, social, governance) ukazovateľoch a potrebe reportingu podnikov. Kľúčovým pojmom bola odolnosť (resilience) a zodpovednosť za zdravie na všetkých úrovniach. Ako príklady prevencie pre seniorov uviedla stravu, životný štýl, športovanie, liekovú interakciu, aktivitu mozgu, boj proti plytvaniu, poradenstvo, vzdelávanie, koníčky, súťaže, dobrovoľníctvo a medzigeneračnú spoluprácu.
Daniel Markovič, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku odprezentoval tému „AI ako nástroj na rozvoj kritického myslenia a kreativity v kontexte klimatických zmien“. V digitálnej dobe je kritické myslenie nevyhnutné, pričom AI sa stáva nástrojom na stimuláciu reflexie, diskusie a overovania informácií. Kritické myslenie zahŕňa schopnosť analyzovať informácie z viacerých zdrojov, rozpoznávať chyby v logike a predsudky, formulovať vlastné názory na základe dôkazov, klásť zmysluplné otázky a tolerovať neistotu. AI podporuje kritické myslenie simuláciou rôznych názorov, upozorňovaním na nekonzistencie a poskytovaním spätnej väzby v interaktívnom dialógu.
Sobota 14.6.2025
Kinga Namielska, Europejski Dom Spotkań Fundacja Nowy Staw predstavila prezentáciu na tému „Zmena klímy a jej vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP): Súčasné trendy a výzvy“. Zameriavala sa aj na psychologické aspekty klimatických zmien a ich vplyv na prácu.
Prezentácia začala úvodom do BOZP a psychologickej klímy na pracovisku, pričom zdôraznila, že klimatická zmena je čoraz viac uznávaná ako kľúčový faktor ovplyvňujúci BOZP. Rastúce globálne teploty, extrémne poveternostné javy a meniace sa ekosystémy predstavujú nové riziká pre pracovníkov v rôznych odvetviach. Tieto zmeny nielenže predstavujú priame fyzické hrozby, ale ovplyvňujú aj duševné zdravie, istotu zamestnania a pracovné podmienky. Prezentácia sa dotkla aj súčasných trendov v BOZP, ako sú tepelný stres, kvalita ovzdušia a respiračné riziká, extrémne poveternostné javy, choroby prenášané vektormi a zoonózy, a ergonomika práce a zaťaženie infraštruktúry. V kontexte Poľska boli spomenuté zmeny v právnych predpisoch (2022-2024), zmeny v štruktúre pracovných úrazov, výzvy súvisiace s prácou na diaľku a hybridnou prácou, nové psychosociálne riziká a ekonomické tlaky na BOZP.
Medzi najviac zasiahnuté sektory v Poľsku patria poľnohospodárstvo, energetika, stavebníctvo a doprava. Boli tiež zdôraznené psychologické dopady klimatických zmien, ako sú eko-úzkosť, klimatické smútok, klimatické vyhorenie a organizačné narušenia. V závere sa uviedlo, že zmena klímy už nie je vzdialeným environmentálnym problémom, ale priamym pracovným rizikom, ktoré ovplyvňuje fyzické aj duševné zdravie pracovníkov. Integrácia odolnosti voči klíme do BOZP je v Poľsku nevyhnutná. Spolupráca medzi podnikmi, verejným sektorom a vedeckou komunitou je kľúčová pre ochranu pracovnej sily.
O tom, ako zvýšiť povedomie a zmeniť správanie v oblasti vzdelávania a zvyšovania povedomia v BOZP v kontexte klimatických zmien, predniesli prezentáciu Karolína a Boris Korenčan z NSi Slovinsko a Rumen Valchev z OEC (Centrum otvoreného vzdelávania) Bulharsko. Ich prednáška sa konala 14. júna 2025. Po prezentácii nasledovala diskusia s otázkami a odpoveďami.
Kľúčovou myšlienkou prezentácie Karolíny a Borisa Korenčan bolo, že nemôžeme predstierať, že klimatické zmeny neexistujú. Bolo zdôraznené, že povodne a suchá budú častejšie, ľadovce miznú a hladina morí stúpa. Slovinsko sa otepľuje rýchlejšie ako globálny priemer, pričom priemerná teplota vzduchu v Slovinsku vzrástla za posledných šesťdesiat rokov o viac ako 2 °C.
Prezentácia sa dotkla aj vplyvu klimatických zmien na rôzne sektory a skupiny obyvateľstva. Osobitná pozornosť bola venovaná vplyvu na ženy, stavebníctvo a cestovný ruch v Slovinsku. Bolo zdôraznené, že zmena klímy je výzvou pre moderný cestovný ruch, ktorá zmení obdobie turistických ponúk, metódy a potrebné zručnosti.
Ďalšími témami boli prechod pracovnej sily a ľudské osídlenia v kontexte klimatických zmien. Prezentácia tiež poukázala na postavenie slovinských odborových zväzov ku klimatickým zmenám a modelu obehového hospodárstva, ktorého cieľom je menej surovín a menej emisií.
V súvislosti s bezpečnosťou pri práci bolo spomenuté, že 28. apríl je Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a Medzinárodná organizácia práce (ILO) si pre rok 2024 zvolila tému klimatických zmien a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Silné dôkazy naznačujú, že klimatické zmeny a degradácia životného prostredia zvyšujú riziko úrazov, chorôb a úmrtí súvisiacich s prácou. Ako príklad boli uvedené extrémne horúčavy ovplyvňujúce stavebných pracovníkov.
Ďalšia sekcia bola zameraná na „Spoluprácu a partnerstvá v oblasti BOZP v kontexte zmeny klímy: Ako spojiť sily pre lepšiu budúcnosť“. Ako lektori vystúpili Ricardo Simões z organizácie FIDESTRA, Portugalsko, a Martina Antovska z UNASM, Severné Macedónsko. Ich príspevky sa sústredili na kľúčovú tému spolupráce a partnerstiev, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne riešenie výziev v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v meniacom sa klimatickom prostredí. Diskutovalo sa o tom, ako môžu rôzne subjekty – od vládnych inštitúcií cez odborové zväzy až po zamestnávateľov a medzinárodné organizácie – spojiť svoje sily a zdroje s cieľom vytvoriť odolnejšie a bezpečnejšie pracovné prostredie pre budúce generácie.
Na záver sa konal interaktívny workshop na tému „Zdravý a aktívny zamestnanec: Praktické cvičenia, prevencia a starostlivosť o zdravie v kontexte klimatických zmien“. Workshop bol rozdelený na dve časti a moderovali ho Zdenka Černá, fyzioterapeutka z Piešťan (Workshop I), a Noemi Šimunková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava (Workshop II). Účastníci mali možnosť osvojiť si praktické uvoľňovacie a relaxačné cvičenia, ktoré sú vhodné aj na vykonávanie priamo na pracovisku. Súčasťou workshopu boli aj preventívne merania, kde si účastníci mohli nechať zmerať krvný tlak, hladinu glukózy, cholesterolu a kyseliny močovej. Tieto aktivity zdôraznili dôležitosť starostlivosti o zdravie v kontexte narastajúcich výziev spojených s klimatickými zmenami, ktoré môžu ovplyvňovať pracovné podmienky a celkovú pohodu zamestnancov.
Na záver prijali účastníci rezolúciu.
