19 jún Bezpečná a zdravá práca v digitálnom veku 9. – 10. jún 2023

9. jún 2023

Na úvod účastníkov seminára privítala pani Doc. Ing. Ľubica Černá, PhD., prezidentka NKOS. Informovala o programe, počas nasledujúcich dní a zároveň vyslovila nádej, že naše stretnutie nebude posledným stretnutím.

 Následne účastníkov privítal Ing. Radislav Kendera, PhD., člen predstavenstva NKOS, a predstavil Katolícku univerzitu v Ružomberku, kde sa seminár konal.

            Prvým prednášajúcim bol pán Jakub Meisner, expert DTP Mayer/McCann Erickson. Témou jeho prednášky bolo: Dobré skúsenosti s implementáciou digitalizácie v kultúrnej inštitúcii. V krásnych priestoroch skanzemu Pribylina nám predstavil možnosti využitia digitalizácie v pozitívnom zmysle, kedy nám technológie umožňujú uchovať naše kultúrne dedičstvo pre nasledujúce generácie. Oboznámil účastníkov so spôsobom digitalizovania predmetov od poštovej známky až po veľkorozmerný obraz. V prezentácii hovoril aj o podmienkach práce počas skenovania kultúrneho dedičstva a organizácii práce pri spracovávaní a uchovávaní histórie pre budúcnosť.

V nasledujúcom vstupe boli účastníkom prestavené príklady dobrej praxe z Belgicka na tému: Aké sú možnosti a výzvy pre sociálnych partnerov v digitálnom veku. Babs De Vocht, politická vyjednávačka CSC z Belgicka, v úvode informovala účastníkov o stave informatických technológií (IKT) v školách vo Flámsku pred pandémiou a o snahe o zmenu v nasledujúcom období. Pred vypuknutím pandémie bolo počítačové vybavenie na základných a stredných školách nedostatočné. Počítače boli zastaralé a nie všetci učitelia mali k dispozícii školské počítače. Po roku 2020 prichádzalo vo flámskych školách k postupným zmenám. Zamerali sa na zvyšovanie informatických zručností učiteľov. Organizovali výcvikové tábory pre učiteľov. Pre žiakov od 5. triedy boli vyčlenené financie na rozvoj vzdelávania. Žiaľ, peniaze neboli vyčlenené pre žiakov mladších ako desať rokov. Odbory získali peniaze, aby každý učiteľ mal svoj notebook alebo počítač a tiež dostali príspevok na internetové pripojenie. IKT sa stala neoddeliteľnou súčasťou každej triedy najmä vďaka pomoci  odborov. V súčasnosti vláda neposkytuje žiadne zdroje na rozvoj IKT v školách a školy peniaze navyše nemajú. Odbory chcú zabezpečiť dlhodobé financovanie školských zariadení už od škôlok, nie len formou jednorazových príspevkov. Učiteľ sa však vo svete digitalizácie nemá strácať, je podstatný. Digitalizácia nemá nahradiť učiteľa, ale učiteľ má sám formovať vzdelávací proces s pomocou informatických technológií. Digitalizácia je len nástroj. Neexistuje výskum, ktorý by potvrdil, že IKT zlepšuje vzdelanie. Digitálne technológie sú v súčasnosti dôležité, pocítili sme to najmä počas pandémie. Pred pandémiou bolo IKT vo Flámsku na zastaralej úrovni. Jednorazové príspevky neriešia situáciu. Je potrebné dlhodobé investovanie do tejto oblasti, nielen do materiálneho zabezpečenia ale ja do vzdelávania učiteľov. Digitalizácia nenahrádza učiteľa, obsah a hodnotenie je na učiteľovi. V dobe digitalizácie je učiteľ stále centrálny pilier a okrem profesionalizácie učiteľov je nutné myslieť aj na wellbeing pedagógov. Preto sa odbory zamerali aj na vytvorenie etického kódexu.

 V ďalšom vstupe prednášala pani Doc. Ing. Lidmila Němcová, CSc., viceprezidentka Európskej únie pre seniorov. Vo svojej prednáške sa bližšie pozrela na tému: Ako môžeme zabezpečiť digitálnu inklúziu seniorov? Pani Lidmila účastníkom v úvode poskytla informácie o zložení obyvateľstva v Českej republike. Tiež informovala o problémoch, ktorými sa seniori v Česku stretávajú ako napríklad úvahy o odobratí práva voliť podľa veku a na základe psychického preskúmania a celkove ageizmus, s ktorým sú seniori konfrontovaní. Vyslovila obavy z toho kam dnešná spoločnosť smeruje a vyzvala k návratu k normálnosti, k novej normalite. V súčasnosti žijeme v tzv. postfaktickej spoločnosti, kde dochádza k stretu spoľahlivých zdrojov a nepravdivých informácií. Preto je potrebné používanie digitalizácie zo zachovaním zamerania na človeka a mať na zreteli etický rozmer. Sociálny dialóg môže byť jeden z nástrojov etiky. Je nutné zdôrazniť zodpovednosť za svoje konanie, pričom človek, ktorý prijíma rozhodnutia, musí za ne niesť aj zodpovednosť. Štatistický prehľad poukazuje na to, že v Českej republike ľudia starší ako 55 rokov, ak stratia prácu, majú problém sa zamestnať. Jedeným z dôvodov, prečo sú znevýhodnení na trhu práce je neznalosť IKT a tiež slabé jazykové znalosti. Zamestnať seniora pre zamestnávateľa však prináša aj výhody. Senior nechce len brať, ale aj dávať. Príkladom dobrej praxe je Francúzsko, kde funguje ako keby medzigeneračné vzdelávanie. Senior naučí mladšieho nejaké zručnosti, napr. variť a druhá strana mu poskytne výučbu jazyka alebo IKT. Pani Lidmila zdôraznila potrebu celoživotného vzdelávania s podporou rôznych európskych grantov a nadácií ako aj medzisusedskú a medzigeneračnú spoluprácu. Zdôraznila potrebu etického a bezpečného digitálneho prostredia. Vyjadrila nutnosť zmeny metód výučby IKT u seniorov v porovnaní so žiakmi. V neposlednom rade je potrebná aj motivácia seniorov a túžba učiť sa niečo nové.

V ďalšej časti seminára sme sa zaoberali témou: Digitalizácia mení svet práce a vyžaduje si nové a aktualizované riešenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Moderátor Mgr. Daniel Markovič, PhD., vedúci Katedry sociálnej práce na Katolíckej univerzite v Ružomberku, nám predstavil metódu Worl Café. V šiestich skupinách sme diskutovali a hľadali odpovede na nasledovné otázky: 1. Ako sa mení trh práce pod vplyvom digitalizácie? 2. Aké výzvy prináša digitalizácia pre BOZP? Ako si chrániť zdravie (telesné aj duševné) v digitálnom prostredí? Zapisovatelia následne prezentovali výsledky.

Digitalizácia mení trh práce. Vznikajú a zanikajú povolania. Mení sa spôsob komunikácie z využitím IKT, bez potreby osobných stretnutí. Mení sa zaťaženie zamestnanca, z presne určeného pracovného času na zamestnanca, ktorý je stále k dispozícii. V tomto smere sa musí aj bezpečnosť ochrany zdravia pri práci zamerať, nielen na fyzické pracovné podmienky, ale aj na psychické zaťaženie zamestnancov. Zabezpečenie psychickej pohody zamestnancov s presne vymedzenými podmienkami práce aj v domácom prostredí, ako aj benefitmi pre zamestnancov (psychologická intervencia, preventívne prehliadky, teambuilding …) Je nevyhnuté spresnenie vymedzenia pracovného času, keby je zamestnávateľovi k dispozícii a kedy má voľno. Okrem správneho materiálneho zabezpečenia (ergonomické sedenie, zabezpečenie IKT pomôcok, internet …), je potrebné myslieť aj psychické zdravie zamestnancov. Je nevyhnutné stretávať sa aj osobne s ľuďmi, nebyť stále len v online priestore, myslieť na psychohygienu. Musíme sa chrániť v online priestore, tak ako sa chránime vo fyzickom priestore.

V závere dňa pani Černá poďakovala za prínosné informácie a informovala o ďalšom programe.

10. jún 2023

Na úvod pani Černá privítala účastníkov na pôde Katolícke univerzity ako aj online účastníkov. Moderátorka otvorila tému: Ako digitalizácia ovplyvňuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a aké sú požiadavky na ochranu zamestnancov v digitálnom pracovnom svete. Ako prvá prezentovala pani Aneta Szczykutowics. Na začiatok sa pozrela na pozitíva ako aj negatíva digitalizácie. Tiež predstavila psychologický pohľad na človeka, na ktorého možno nazerať z mnohých uhlov pohľadu, pretože je komplikovaný. Dôležitý je holistický pohľad na človeka s vnímaním vzájomného ovplyvňovania fyzickej, psychickej ako aj duševnej stránky . Súčasná doba, najmä po pandémii, priniesla nový pohľad na potreby človeka, kedy najzákladnejšou potrebou je „wifi“. Ľudia trávia veľa času pred počítačom, majú nedostatok pohybu, čoho dôsledkom nie sú len problémy po fyzickej stránke, ale vzniká aj tzv. „mozgová hmla“, z čoho vyplývajú problémy v intelektuálnej oblasti. Preto je veľmi dôležité robiť si pri práci na počítači prestávky a hýbať sa. Časový stres, preťažovanie, miešanie pracovného a súkromného života spôsobujú depresie, úzkosť, frustráciu a autoimunitné ochorenia. Výskum ukázal, že multitasking spôsobuje psychické problémy a znižuje intelekt. Výzva pre BOZP v súčasnosti je zaoberať sa psychickou stránkou človeka. Deti a žiaci sú naši budúci zamestnanci. Digitalizácia spôsobuje, že deti sú izolované a osamelé. Ak deti píšu rukou mozog je aktívny. Preto je dôležité spájanie technológií s bežnou výučbou. Chrániť duševné zdravie pracovníkov je veľká výzva pre zamestnávateľa, odbory i učiteľov. Pozitívnou stránku digitalizácie je úspora času a peňazí, zosúladenie rodových rolí, lepšie sústredenie na prácu, keď sme sami. Negatívnou stránkou digitalizácie je mentalita osamelého vlka, preťaženie prácou a veľkým množstvom informácií. Chýba cieľ práce, pričom počítač robí rozhodnutia a človek ich má implementovať. Je kladený zvýšený tlak na zamestnancov, kontrola produktivity bez vnímania človeka, čo vedie k dehumanizácii manažmentu. Pani Aneta odporúča, aby firmy zabezpečili integráciu pracovníkov ich uznanie a rešpekt zo strany zamestnávateľa. Dôležitá je spolupráca so psychológmi, ktorí poskytujú poradenstvo, diagnostiku, venujú sa prevencii. V Poľsku je dispozícii aplikácia pre vyhorených. Je zaujímavé poučiť technológie ako pomoc pri problémoch vyplývajúcich z digitalizácie. Aneta odporúča osobné kontakty so špecialistami. Aj zamestnanci si musia uvedomiť, že je v poriadku byť „offline“, mali by sa o seba starať, robiť si v práci krátke prestávky na pohyb. Je potrebná psychoedukácia. Výzvou pre vládu je ochrana pracovníkov v každej oblasti.

Monika Drąg vo svojej prezentácii poukázala na nebezpečenstvo a možnosti vplyvu digitalizácie. Zamerala sa na zabezpečenie mentálneho zdravia. Digitalizácia zo sebou prináša mnohé problémy riziká, ako izoláciu zamestnancov, ťažké oddelenie pracovného a osobného času, ťažkosti v administratívnej regulácii a preťaženie. Monika ponúkla konkrétne rady ako tieto negatíva zmierniť. Digitalizácia nám berie možnosti socializácie. Je potrebné zachovať si dobré vzťahy. Preto je potrebné aspoň jeden deň v týždni pracovať mimo domova. Počas práce zaradiť aj iné aktivity. Urobiť si harmonogram. Udržiavať sociálne kontakty s priateľmi i kolegami. Využiť videokonferencie na bežný rozhovor. Zmiešanie pracovného a osobného života nie je pre človeka prospešné. Pri práci doma môžeme sedieť pri okne, aby sme nevideli vlastný byt a čo je potrebné doma urobiť. Dôležité je rozvrhnúť si pracovný čas. Ak pracujem z domu, je potrebné sa na prácu pripraviť, obliecť a mať pocit, že som v práci. Využiť čas, ktorý sme trávili cestou do práce, pre seba (počúvanie hudby, utriedenie myšlienok, …) Netreba zabúdať na pravidelné prestávky a vedieť povedať „nie“. ťažkosti v administratívnej regulácii nám môže zmierniť, ak nám zamestnávateľ presne určí, čo máme robiť. Ponúknutie istej miery slobody je podstatné, ale aj poskytnutie informácii, čo má zamestnanec robiť. Preťažovanie zamestnancov nie je v priadku. Manažér by mal kontrolovať, či zamestnanci nie sú preťažení a zamestnávateľ by mal poskytnúť pomoc  pri preťažení zamestnancov. Mali by sme uistiť, či máme zdravé pracovné podmienky. Ak máme možnosť vybrať si spôsob práce, môžeme si vybrať, čo nám je blízke a nie sa stále prispôsobovať.  V diskusii nám Monika priblížila projekt animátor životného prostredia.

V ďalšom vstupe nám zahraniční hostia priblížili témy: Čo znamená digitalizácia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci? Ako digitalizácia formuje náš pracovný život, bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov?

Bardócz András z Maďarska zhrnul problémy, ktoré so sebou digitalizácia prináša. Digitálne vzdelávanie, ktoré bolo počas pandémie, tak rýchlo ako sa objavilo, tak aj zmizlo. Učíme informatiku ako cudzie jazyky, najskôr teóriu, potom prax. Aj dieťa, keď sa učí materinský jazyk, učí sa prirodzene. Neformálne učenie by sa malo využívať aj v digitálnom svete. Formálne učenie nie vždy pripravuje na bežný život. Je potrebné zmeniť formálne učenie na neformálne, nie zámerné učenie ale prirodzené. Keď v minulosti mali k dispozícii len tabuľu, informácie, ktoré sa na ňu napísali sa hneď zotreli, bolo ich potrebné stále opakovať. Keď prišli učebnice, učiteľ nemusel toľko opakovať, deti si to mohlo znovu pozrieť. Dnešná doba priniesla informačnú revolúciu. Dostupnosť informácií mení spôsob učenia. Učiteľ nemusí dávať hotové odpovede, ale vedie žiakov k hľadaniu a aplikovaniu nových informácií. Je potrebné zaradiť nové prístupy, hľadanie alternatívnych odpovedí a ich uskutočnenie. Je to veľká výzva pre učiteľov, aby učili žiakov spracovávať, interpretovať a používať informácie.

Boris a Karolina Korenčan zo Slovinska nám v úvode predstavili krásy Slovinska. Potom sa pozreli na to ako pandémia zmenili spôsob stretávania sa ľudí. Osobné stretnutia nahradili online stretnutia. V Slovinsku vznikla Strategická rada pre digitalizáciu a bol uvedený do funkcie minister pre digitálnu transformáciu. Digitalizácia mení trh práce. Vznikajú nové pracovné miesta a je potrebná rekvalifikácia zamestnancov a potreba nových zručností. Spoznávame prácu na diaľku, musíme byť flexibilní a vznikajú nové možnosti príjmu. Digitalizácia so sebou prináša aj zdravotné riziká: bolesti chrbtu, rúk, zhošenie zraku, stres, vysoké pracovné tempo. Je potrebné dbať na informačnú bezpečnosť a predchádzať digitálnej závislosti. Preto prichádzajú nové výzvy pre BOZP. Zamestnanci nemajú dostatok zručností na účinné využívanie IKT. Tiež majú strach zo zmien a odpor voči nim. Zvyšujú sa náklady a sú problémy s finančným zabezpečením. V kontexte digitalizácie netreba zabúdať na bezpečnosť. Je nutné zvyšovať digitálnu gramotnosť vzdelávaním. Každý by mal mať prístup k rýchlemu internetovému pripojeniu. Užitočná je digitalizácia verejnej správy. Problémy môžu mať seniori, ktorí potrebujú pomoc svojich detí. Vo svete digitalizácie nesmieme zabúdať na zdravotnú starostlivosť. Starostlivo zvážiť riziká, vnímať psychické faktory a podporovať zamestnancov absolvovať zdravotné prehliadky.

Bilbil Kasmi z Albánska po predstavení krajiny nám predstavil svoj pohľad ako digitalizácia ovplyvňuje BOZP a aké sú požiadavky na BOZP. Digitalizácia so  sebou prináša zdravotné riziká. Dochádza k poškodeniu pohybovo-oporného aparátu. Pracovný stres, práca bez prestávok, dlhodobé sedenie spôsobujú zdravotné problémy. Je potrebné definovať ciele, akési normatívy ochrany zdravia. Je potrebné zamerať sa na prevenciu. Nutná je spolupráca zamestnancov, zamestnávateľov a odborov. Do kolektívnych zmlúv zapracovať zásady ochrany zdravia a informovať zamestnancov. Kontrola zo strany inšpektorátu prácu čo sa týka dodržiavania daných zásad. Bilbil v závere uviedol, že dôležitá je spolupráca a sociálny dialóg.

Veronika Höfenstok z Rakúska vo svojej prezentácii predstavila mobilné kancelárie ich pravidlá. V Rakúsku je v platnosti zákonník pre mobilné kancelárie. Pandémia veľa zmenila. Keď sa práca presunula do domácností, odbory začali vyjednávanie ohľadom podmienok mobilných kancelárií. Pri práci v mobilnej kancelárii je potrebné, aby zamestnanec s takouto prácou súhlasil. Je to založené na dobrovoľnosti. Úlohy musia zodpovedať práci, ktorú som vykonávam. Netreba strácať osobný kontakt, preto je potrebné byť v kancelárii aspoň raz za týždeň. Je možná flexibilita pracovného miesta. Nemusí to byť len práca z domu, ale netreba zabúdať na ochranu údajov. Existujú tzv. vidiecke mobilné kancelárie. Zriadenie takýchto mobilných kancelárií prináša so sebou nové výzvy. Sústavná dostupnosť zvyšuje stres, preto zamestnanec má právo byť offline. Zamestnanec je sám zodpovedný za zariadenie mobilnej kancelárie. Netreba zabúdať na sociálny kontakt a vedieť oddeliť pracovný a voľný čas, ktorý treba venovať rodine a koníčkom. Dôvera, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi prácou v mobilnej kancelárii prejavuje, môže byť motiváciou k dobrej  a zodpovednej práci. Veronika v závere zdôraznila potrebu súčinnosti zamestnancov, zamestnávateľov, odborov a ostatných inštitúcií.

Marie Čapková z Českej republiky poukázala na negatíva digitalizácie, kedy u nich po spustení portálu na komunikáciu občana so štátom systém nefungoval, pretože úradníci neboli schopní spracovať veľké množstvo žiadostí, ktoré boli digitálne prijaté. V tomto roku zlyhalo elektronické prijímanie žiakov na stredné školy, kvôli veľkému počtu uchádzačov. Nie každý má prístup k najnovším technológiám a ľudia tiež nie sú pripravení vedieť s nimi pracovať. Pre určitú skupinu ľudí sú technológie neprístupné z dôvodu, že nemajú technické vybavenie alebo nechcú takýmto spôsobom pracovať. Pani Marie zdôraznila, že aj vo svete digitalizácie je potrebné vidieť človeka a digitalizácia má byť pre človeka pomocníka a nie ho stresovať a ponižovať.

Pre ochranu zdravia je potrebná pravidelná zdravotná kontrola. Nesmieme zabúdať na prevenciu. V ďalšom bloku nám Mgr. Zdena Černá, fyzioterapeutka a Noemi Šimunková, študentka medicíny, predstavili možnosti ochrany zdravia, čo vieme urobiť sami a čo možno požadovať od zamestnávateľa. Ukážky strečingových cvičení boli spestrením seminára, kedy sme od sedavého spôsobu vedenia seminára, prešli k zdraviu prospešnému pohybu. Kontrola hodnôt cukru v krvi a krvného tlaku nám poukázala na to akým jednoduchým spôsobom môžeme spoznať svoj zdravotný stav a vedieť s chrániť.

            V závere pani prezidentka Černá poďakovala všetkým účastníkom a vyjadrila nádej na ďalšie stretnutie. Informuje Katarína Blanárová, členka Predstavenstva NKOS.